Seniori

Byť darom pre Cirkev a pre spoločnosť

Biblia vyzdvihuje dôstojnosť staroby a starých ľudí označuje ako človeka naplneného múdrosťou a bázňou voči Bohu (por. Sir 25,4-6). V tomto zmysle by sa „dar“ starého človeka mohol vidieť v tom, že je v Cirkvi a v spoločnosti svedkom tradície viery (por. Ž 44,2; Ex 12,26-27), učiteľom života (por. Sir 6,34; 8,11-12) a nositeľom lásky. Žalmista k tomu hovorí: „Ovocie prinášajú ešte aj v starobe a zostávajú plní sily a sviežosti; ohlasujú: spravodlivý je Pán“. (Ž 92,15-16). 

V apoštolskom liste Christifideles laici o povolaní a poslaní laikov sa Ján Pavol II. sa obracia na seniorov a pokračuje vo výzve: 
...Cirkev /seniorov/ prosí a očakáva od nich, aby pokračovali vo svojom misionárskom a apoštolskom poslaní. Spĺňanie tohto poslania v tomto veku je nielen možné a záväzné, ale jeho prostredníctvom nadobúda určitým spôsobom špecifickú a originálnu vlastnosť.
... predčasný odchod zo zamestnania a práce otvárajú ich apoštolskej úlohe nové možnosti. Túto úlohu treba s rozhodnosťou vziať na seba. Treba prekonať pokušenie chcieť sa stiahnuť do minulosti, ktorá sa nevracia, aby sa kvôli ťažkostiam, ktoré znamená svet stálych novostí, vyhlo povinnostiam prítomnosti. Starí ľudia sa musia neustále sprítomňovať, aby ich úlohy v Cirkvi a v spoločnosti na základe veku nezakusovali žiadne prerušenia, ale musia nachádzať iba nové výrazové formy. 

Ján Pavol II. tu opakuje to, čo povedal z príležitosti jubilejnej slávnosti pre starých ľudí: „Dosiahnutie tretieho veku sa musí považovať za privilégium: nielen preto, že nie všetci majú to šťastie dosiahnuť túto etapu, ale aj a predovšetkým preto, že táto doba poskytuje konkrétne možnosti lepšie preskúmať minulosť, hlbšie spoznať a prežívať Veľkonočné tajomstvo a stať sa v Cirkvi pre celý ľud Božím vzorom... nie ste na okraji života Cirkvi a nemusíte sa nazdávať, že by ste boli pasívnym prvkom vo svete, ktorý sa vyznačuje prílišným pohybom. Ste skôr aktívnymi subjektami ľudsky a duchovne plodného času vašej existencie. Ešte máte splniť jednu úlohu a byť prínosom. Podľa Božieho plánu je každý človek od prvého okamihu svojej existencie po svoj posledný výdych rastúcim životom.“


Charizmy seniorov:

Nezištnosť – Senior, ktorý dáva svoj čas a talenty k dispozícií, môže obrátiť pozornosť príliš zamestnanej spoločnosti na potrebu prekonať hrádze ľahostajnosti.

Pamäť - Spoločnosť, ktorá ignoruje históriu, riskuje, že bude opakovať svoje chyby.

Skúsenosť – Rozvoj vedy a techniky nevytlačia užitočnosť životných skúseností seniorov zozbieraných za celý ich život. Dať si povedať a poradiť od starších. „Ako veľmi sluší súdnosť šedinám a starcom, aby vedeli poradiť!“ (Sir 25, 6)

Naviazanosť – potreba spoločenstva – Nikto nemôže žiť sám. Každý potrebuje pomoc blížnych. Nenechávajme slabších na okraji spoločnosti.

Komplexnejší pohľad na život – Na čom záleží? Seniori často poukazujú na správnu hierarchiu hodnôt. Skôr „byť“ ako „mať“.


Oblasti pôsobenia seniorov:

Charita - dobrovoľníctvo

Apoštolát – hlásanie evanjelia svedectvom kresťanského života. Seniori sú často katechétami mladších generácií.

Liturgia – starostlivosť o bohoslužobné priestory; služby lektorov, akolytov, animátorov; vedenie pobožností; organizovanie púti; Seniori sú často príkladom zbožnosti a úcty k posvätnu.

Rodina – Seniori sú často zdrojom historickej pamäte v rodinách. Dôležitosť výchovnej úlohy starého človeka v rodine.

Modlitba – Staroba je mimoriadne obdobie milosti, v ktorom sa seniorom otvárajú nevídane možnosti modlitby a takto v spojení s Bohom vyprosujú milosti nielen pre seba, ale aj pre svoje rodiny, Cirkev  a celú spoločnosť.

Utrpenie –  Seniori môžu svoje utrpenie prežívať ako možnosť pre stretnutie sa s tajomstvom Boha a človeka. Poukazujú na spásonosný význam kríža.

Rozvíjanie kultúry života – Boh je Pánom života a smrti. V Bohu „žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28).


Na záver povzbudenie a výzva z Božieho Slova:
„Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou si cti otca svojho, aby zostúpilo na teba požehnanie od neho a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky... Synu zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije; ak slabne na rozume, maj s nim strpenie a nepohŕdaj ním, kým si ty pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté... Lebo česť vzíde každému z toho, ak je otec uctený....“ (Sir 3; 9-10, 14-15, 13)